Tragédia pri Leviciach

Rybník pri Leviciach bol svedkom tragédie.

Na Slovensku sa začínajú množiť nepríjemné udalosti so zle vychovanými a príliš agresívnymi psami. Obzvlášť vtedy, keď sa takáto udalosť stane tragickou, tak je akousi samozrejmosťou, že najväčšia miera zodpovednosti sa “zvalí” vždy na psa. Chybou legislatívy sa vlastne množia nebezpečné psy, čo je paradoxné, pretože pes by mal byť priateľom človeka a nie jeho nepriateľom. Niekedy dávno a vlastne stále by to tak malo byť, že keď už pes žije toľké tisícročia s človekom, mal by mu prinášať osoh. To len “ľudská slepota” a sebeckosť sa snaží vrátiť psa o niekoľko storočí späť. V každej dobe sa nájdu zakomplexovaní jedinci, ktorí sa snažia cez psa kompenzovať si svoje nedostatky. Normálna cesta je šľachtiť, vylepšovať a zdokonaľovať charakter všetkých psov a vychovávať ich na obraz ľudský. Medzi ľuďmi však už koluje neopodstatnený názor, že v každom psovi drieme určitá dávka nevyspytateľnosti. Možno to aj pravda je, ale napriek tomu všetkému “neodsudzujme psov, pretože sú psy, odsúďme človeka, keď ním nie je”.

Posledný prípad z dedinky Rybník sa stal tiež pravdepodobne následkom nie príliš najlepšie vychovaného psa. Aj keď nie v malej miere zohrala v tomto prípade okrem nezodpovednosti pri výchove, zrejme aj ľudská nevedomosť. Myslíme si, že ten kto psa civilizoval a potom vychovával, nezobral do úvahy skutočnosť, že sa jednalo o amerického stafordšírskeho teriéra. Keď sa k tomu pridá aj ľudská nevedomosť, potom nie je na mieste otázka “či sa to niekedy stane”, ale “kedy sa to stane”. V žiadnom prípade nechceme kritizovať žiaľ už mŕtvu “majiteľku” tohto konkretného psa, ale podľa všetkého práve jej nebolo správne vysvetlené, ako môže na jej invalidnú barlu pes zareagovať. Obzvlášť, keď sa jednalo o tak dominantného a veľkého psa, ako je americký stafordšírsky teriér.

Aj z amerického stafordšírskeho teriéra, či z pitbulteriéra sa dá vychovať priateľský pes, ktorý bude mať rád aj iných ľudí, nielen svoju rodinu. Lenže k tomu, práve preto, že sa jedná o takéto ostrejšie plemeno, je treba odborný a zodpovednejší prístup pri výchove. Ten vo veľa prípadoch majiteľom chýba.

Z jednoduchej logickej úvahy vyplýva vlastne nielen to, že v posledných rokoch sa začali rozmáhať útoky agresívnych psov na človeka, ale aj to, že vinou našich zákonodarcov pribúda viac nezodpovedných majiteľov psov. Prečo jeden majiteľ amerického stafordšírskeho teriéra má psa, ktorý ho dokáže akceptovať a hrať sa s jeho dieťaťom tak, aby boli obidvaja štastní a iný majiteľ amerického stafordšírskeho teriéra nevie svojho psa v parku udržať na vodítku (resp. ani ho na vodítku nevedie)? Relatívne jednoduchá odpoveď. Zanedbaná, potrebná a správna výchova. Nielen z pitbula, alebo z amerického stafordšírskeho teriéra, ale aj z yorkshira, či labradora “dokáže” človek vychovať relatívne nebezpečného psa. Netreba psov kategorizovať a deliť ich na zlých a dobrých, treba ľudí usmerňovať, aby ich vedeli správne vychovať.

Raz sa na lúke stretli dvaja majitelia psov aj so svojimi psami. Jeden mal amerického staforda a druhý labradora. Z prvého dojmu bolo jasné, že staford sa zdal byť odvážnejší a silnejší pes.
Opak bol však pravdou. Labrador zaútočil ako prvý a bol oveľa agresívnejší, nie však silnejší.
Spomenutá nevyspytateľnosť sa u neho ukázala v plnej miere. Je však rovnako možné, že sa to stalo následkom podcenenej výchovy. Tak ako my ľudia nie sme rovnakí, tak aj psy majú rôzne povahy.
Nepodceňujme preto výchovu psov a už celkom od malička im “zakódujme”, že vodcom svorky sme my a nech priateľstvo u nich zvíťazí nad agresivitou.

Share This Post
Nezaradené

Comments are closed.